Oficiálne stránky obce

Evanjelická a.v. cirkev v Hermanovciach nad Topľou

V obci žije 707 obyvateľov z toho je 395 evanjelikov.

Zborovým farárom je Mgr. Miroslav Kerekréty. Fara je postavená v Bystrom a spolu s fíliou Hermanovce nad Topľou tvoria jeden cirkevný zbor.

Bohoslužby v evanjelickom a.v. kostole v Hermanovciach nad Topľou

  • Utorok: 18.00 hod. - služby Božie
  • Piatok: 19.00 hod. - biblická hodina mládeže
  • Sobota: 17.00 hod. - dorast
  • Nedeľa: 8.30 hod. - nedeľné služby Božie, detské služby Božie

Deti a dorast sa zúčastňujú medzinárodného evanjelizačného klubu Awana.

História výstavby evanjelického a.v. kostola v Hermanovciach nad Topľou

Evanjelicky a.v. kostol v Hermanovciach nad Topľou5. septembra 1993 bol po ťažkostiach s predchádzajúcim režimom tunajší evanjelický a.v. kostol posvätený generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom. Vtedajší senior Ján Midriak v kazni ocenil trpezlivosť, húževnatosť a vytrvalosť miestnych evanjelikov.

Dlhoročnú snahu obyvateľov obce a komplikácie pri výstavbe evanjelického a.v. kostola v Hermanovciach nad Topľou popisuje  Andrej Peter takto:

 „V roku 1968 sa do čela   nášho štátu dostal Alexander Dubček. Vtedy nastala doba uvoľňovania proti náboženskej ideológii, čo mnohé cirkevné zbory využili na výstavbu cirkevných budov. Tak my, enavnjelici obce Hermanovce nad Topľou, sme začali uvažovať o výstavbe kostola. V apríli 1969 sme napísali žiadosť na ONV vo Vranove o povolenie na výstavbu kostola. Hneď v máji prišla z okresu komisia a určila dátum na výstavbu až na rok 1973, keď sa dokončí nová základná škola. Ale naši cirkevníci s týmto rozhodnutím neboli spokojní a preto začali s výstavbou bez povolenia. V júni 1969 k výstavbe bola zvolená komisia. Kurátormi boli Štefan Sabo a Andrej Peter a pokladník Ján Peter starší, č.d. 164, ako vedúci stavby bol Juraj Ondič-Madara, členovia komisie Ján Čurlík, Michal Drobný, Michal Rozkoš, č.d. 109 a Ján Gajdoš-Čurlík. Projekt kostola vypracoval Juraj Palko mladší (nar. 1939). Po položení základného kameňa začali stavbené práce, vykopávka základov, vymurovanie sokľa a po zabezpečení stavebného materiálu začali s výstavbou muriva až po strop. Ale na stavbu prišli príslušníci verejnej bezpečnosti VB a ďalšia výstavba bola zastavená ako čierna stavba. Pri vyšterovaní Ján Peter ako pokladník bol odsúdený na trest 6 mesiacov s podmienkou na dva roky, za čiernu pokladňu. Stavba sa zakonzervovala a stavebné práce sa zastavili na 10 rokov. Takto chátrali holé múry, hoci cirkevníci znova a znova posielali svoje žiadosti o povolenie pokračovať vo výstavbe, ale odpovede sa nedočkali. V roku 1975 ONV Vranov v zmysle prípisu oznámilo, že rozostavaný kostol v Hermanovciach nad Topľou má byť preorientovaný na Dom smútku. S tým cirkevníci vôbec nesúhlasili. V roku 1976 prišlo z KNV Košice písomné oznámenie, ktoré konštatuje, že rozostavaný kostol sa vyvlastňuje a bude preorientovaný na Dom smútku. Mnohé prosby nepomohli a štátne orgány trvali na svojom. Budova bola zo štátnych prostriedkov dostavaná, bez veže a určená na Dom smútku. Ale tomuto cieľu neposlúžila, lebo nikto z evanjelikov ani inoveriacich tam nedal pochovať svojich príbuzných. Nesúhlasil však ani Obecný úrad v Hermanovciach n.T., ani hygienici, keďže novostavba stála v strede obce. Nevyšiel ani zámer prevádzkovať budovu ako okresnú knižnicu, či telocvičňu. A tak budova chátrala do roku 1989. Veriaci boli ochotní urobiť čokoľvek preto, aby budovu získali späť. Neraz balancovali až na hranici zákona a veľa riskovali. Ženy dojičky miestného družstva pohrozili úradníkom na okresnom výbore, že nepodoja kravy, ak ich nevypočujú. Cirkevníci sa osobne aj písomne obracali na čelných predstaviteľov cirkvi a štátnych úradníkov, i na vtedajšie ministerstvo kultúry, na Miroslava Valka, no bezúspešne. Vo viere a v modlitbe však vytrvali. Stavba stála nevyužívaná až do príchodu brata farára Hroboňa, do nášho zboru v Hanušovciach n.T. Po jeho príchode bolo v Hermanovciach n.T. zvolené nové presbyterstvo. Kurátormi sa stali Peter Andrej a Jozef Ondič (Madara). Za presbyterov boli zvolení Juhaščíková Anna, Kačkošová Mária, Mihočová Emília, Čurlík Ján ako pokladník a Peter Ján (č.d. 164). A tak v 80- tých rokoch nové presbyterstvo za aktívnej pomoci brata farára Hroboňa vyvinulo mimoriadnu aktivitu na uvoľnenie kostola, za čím stáli všetci členovia.  Rozhodujúce boli ďalšie zložité jednania. Informovali sme o tom brata farára Hroboňa, ktorý s tým súhlasil. Do ďalšieho vybavovania boli zainteresovaní ďalší, pán Štefan Križalkovič z Prešova, Michal Palko a Andrej Peter. K vybavovaniu v Bratislave predsa došlo. Andrej Peter a Michal Palko sa tajne stretávali s ministrom Valkom, lenže boli sledovaní ŠTB. K rozhodujúcemu momentu došlo pri inom stretnutí v Bratislave, kde sa stretli Anderj Peter, Michal Palko a pán Križalkovič  v kaviarni (Štefanka) s vplyvným  vysokoškolským profesorom,  ktorého pán Križalkovič poznal. Pri rozhovore o našom probléme pán profesor poprosil od nás doklady od stavby nášho kostola, ktoré zobral a išiel do Prahy, kde mal známeho na ministerstve kultúry. Od  tohto stretnutnutia uplynuli dva týždne a z ONV Vranov boli nám vrátené kľúče od kostola 20. 3. 1989 a po vyčistení a uprataní boli aj prvé služby Božie už na Veľkú noc. Cesta k posviacke bola trnistá. Pretiahlo sa to na niekoľko rokov, ale vďala všetkým členom a ich ochote sme to dotiahli dokonca. Keďže naši cirkevníci so stavbou neboli spokojní, rozhodli sa ju generálne opraviť. Pristavali vežu aj zborovú miestnosť a vybavili kostol novým interiérom. Po ukončení všetkých prác , bola zbúraná stará evanjelická škola a bolo upravené okolie. Ako posledným úkonom bola posviacka kostola 5. septembra 1993 pánom generálnym biskupom ThMgr. Pavlom Uhorskaim.″